.

Poloha geologického múzea

Súčasné Geologické múzeum v Starom kameňolome v Devíne má veľmi výhodnú polohu z hľadiska prístupu, turizmu, či geologických proporcií, aj keď je momentálne v dosť úbohom stave. Leží na severnom okraji obce Devín, priamo pri hlavnom ťahu cesty medzi obcami Devín a Devínska nová Ves, niekoľko stoviek metrov od sútoku riek Moravy a Dunaja a samozrejme nad ním týčiacim sa hradom Devín. Je vznešene uložené medzi obcou a NPR Devínska Kobyla. Príroda tento malý kúsok Zeme obdarila nezvyčajnou rozmanitosťou geologických javov s cennými paleontologickými nálezmi a unikátnym floristickým a faunistickým bohatstvom.


História impozantného diela

Tento malý opustený kameňolom má okrem iného aj veľmi pestrú a zaujímavú históriu. Pravdepodobne bol pôvodne obecným kameňolomom, pre ťažbu dolomitického vápenca a piesku na prevažne stavebné účely, pričom vznikol tak trochu paradoxne, vďaka nevhodnému zásahu človeka do masívu Devínskej Kobyly. Kedysi v ňom, na tak malom priestranstve, pracovalo až 20 ľudí. Vo všetkom zlom sa dá nájsť aj niečo dobré, a práve ich činnosť a tento nevhodný zásah prispel k odkrytiu zmien, ktoré prebiehali milióny rokov v zemskej kôre. To najzaujímavejšie sa tu odohrávalo pred 14 až 16 miliónmi rokov. Devínska Kobyla vytŕčala z plytkých pobrežných vôd prehistorického mora a Starý devínsky kameňolom striedal svoju úlohu dna mora, pláže a pobrežného útesu. Vďaka tomu v jeho okolí došlo k hromadeniu riasového vápenca, s ktorým sa bežne stretávajú návštevníci Starého Mesta v Bratislave. Ako obkladový materiál ho použili pri stavbe Rolandovej studne, Starej radnice, ale aj na Dóme sv. Martina. Mimochodom, na Dóme na jeho pravom rohu (pokiaľ sa k nemu približujete z Rudnayovho námestia) býval viditeľný nález parohu jeleňa obrovského, skameneného vo vápenci. Ešte donedávna sa tento kameňolom využíval ako skládka pevného odpadu. Až na prelome tisícročí si niekto všimol impozantnosť a geologickú rozmanitosť tohto lomu. Bola to RNDr. Mária Bizubová, ktorá za pomoci Daphne inštitútu, s finančnou podporou Európskej únie z programu Phare, vytvorila maličkú expozíciu hornín z blízkeho okolia a spolu so sochárskym združením Sympózium Devín v roku 2001 otvorili Geologické múzeum v Starom kameňolome. To sa za krátku dobu stalo obľúbeným miestom návštev a oddychu. Avšak ich spolupráca zapadla prachom, a múzeum veľmi rýchlo zarástlo, a príroda zdevastovala všetky ich výtvory.

Sympózium Devín

Kultúra je to, čo si vybudoval každý národ, a čo by malo spájať ľudí celého sveta. V týchto časoch je jej úloha ešte o to dôležitejšia, že i v našej spoločnosti narastá konzumný spôsob života a skutočné hodnoty sa neraz vytrácajú.
Mestská časť Bratislava-Devín je s umením a kultúrou spätá od dávnych čias. Už pred niekoľkými storočiami, ako mestečko, bola centrom a sídlom mnohých výtvarníkov, ale aj umelcov z iných oblastí. Neopísateľné množstvo tvorivých ľudí tu nachádzalo inšpiráciu. Historická hodnota a nepoškvrnená príroda dáva Devínu špeciálny význam.
Devín je mimoriadne významným miestom a to nie iba pre svoju nádhernú polohu na sútoku Dunaja a Moravy, ale i preto, že skalisko so zachovanými časťami hradu je stále živým svedectvom pohnutých dejín Európy a Slovenska. Diela, ktoré vytvorili umelci sú prezentované v Medzinárodnom Sochárskom parku, ktorého základný kameň bol položený v roku 1995. KAMEŇ, ktorého sa dotkne cit a teplo ľudskej ruky sa vie pretaviť od úžitku pre človeka až po pohladenie jeho duše. Dôkazom toho sú i diela vzniknuté na sympóziách v Devíne. V symbióze s krajinou majú osloviť ľudí a priateľov umenia, pre ktorých je dôležité ich životné prostredie a ktorý sú schopný vziať na vedomie krásu prírody a umenia. V prekrásnom letnom období, vďaka podpore Európskeho spoločenstva po dvoch rokoch opäť ožil priestor kameňolomu pri rieke Morave na Devíne. Umelci tvorivým ruchom a hlukom kamenárskych strojov i klasických ručných dlátok vytvorili dialóg rôznych umeleckých princípov a priateľských rozhovorov. Štyria slovenský a jeden rakúsky umelec v období od 15 júna do 15 júla 2006 svojou tvorivou prácou naplnili ideu komunikácie, tvorivej spolupráce a kultúrnej výmeny v hraničnom mikroregióne na Devíne. Vytvoril sa priestor pre stretnutia, vzájomné poznávanie a výmenu skúseností, čím sa vytvorila možnosť zúčastniť sa priamo na procese vzniku sochárskeho diela pre obyvateľov regiónu i pre návštevníkov Devína. Výsledky sochárskeho sympózia natrvalo skrášľujú priestory Devína, v Starom kameňolome a nádherný priestor promenády pod devínskym hradom. V otvorenom, dominantnom priestore starého kameňolomu pri rieke Morave sa stretli umelci: Peter Berger z Rakúska a Dávid Čársky, Jaroslav O. Haška, Richard Zozulák, Miroslav Žáčok zo Slovenska. Zúčastnený umelci naplno využili tvorivý čas sympózia i čakajúce kamenné bloky na splnenie svojich umeleckých predstáv, pracovného úsilia a zámeru projektu a tak vznikla stála expozícia umeleckých diel v Starom kameňolome. Mimoriadna vďaka za vydarené a náročné sympózium patrí umelcom, ktorí v rámci sympózia vytvorili svoje diela, starostovi Devína a združeniu Priestor a socha, zastúpene pani Magdalénou Rollerovou. Títo všetci nám umožnili splniť si našu predstavu o spojení múzea a umenia.


ANJE
L -jedna z najkrajších sochárskych ukážok v Geologickom múzeu

„Väčšina ľudí, ktorí videli moju prácu z troch rôznych granitových kameňov, ktorú som vytvoril na sympóziu, videli v nej anjela alebo motýľa. Ja som ju nazval ANGEL, čo je anglický výraz pre anjela. V nemeckom jazyku sa výrazom „Angel“ popisuje pohyblivý záves, aký som pôvodne zamýšľal pre konštrukciu mojej sochy, alebo udica s hákom, čo zasa naznačuje súvis miestom osadenia sochy na dunajskej promenáde pod devínskym hradom.“ Peter Berger.